"...to znamená, že na tom kanáli potrebujeme signál o nejakých štyridsať milisekúnd oneskoriť. Poďme to nastaviť, a môžeme merať znova " hovorí mi Kajtsu pri takom bežnom nastavovaní ozvučenia v hlavnom divadle TEAK-u. Preložené do ľudskej reči to znamená toľko, že treba zliezť od mixpultu dolu eleváciou, prejsť do bočnej miestnosti kde sa všetky zvukotvorné "udělátka" nachádzajú, otvoriť veľkú plechovú skriňu, zapnúť v jej útrobách umne skrytý počítač, zapnúť ho, zadať heslo, otvoriť program, znova zadať heslo, a prepísať pár čísel. Vskutku jednoduché, zvládne cvičenejšia opica.
Schádzame spoločne s Kajom do vedľajšej miestnosti. Vyťahujeme počítač na svetlo sveta, Kaj stláča gombík hlavného vypínača, a stalo sa neočakávané, no o to viac provokujúce nič. Skúša ešte zo tri razy, no to už je jasné, že tadiaľto cesta nevedie.
"Asi odišiel zdroj" konštatuje Kaj, a navrhuje predbežne doniesť druhý počítač na overenie tejto teórie. Tak sa do toho púšťame. Odpájame klávesnicu, myš, monitor, sieť, a všetky ďalšie nevyhnutné nemožnosti. O pár minút postup opakujeme pospiatky s inou "bedýnkou".
"Ááá, presne toto som chcel počuť, " takmer labužnícky konštatuje Kaj, keď sa po zatlačení gombíka ozve známy zvuk ventilátora z rodu počítačovitých. Zadáva heslo. A... nič. Skúša iné. Zasa nič.
"Ty, toto čo znamená?" pýtam sa ukazujúc na nejaké pol riadka dlhé fínske slovo na mieste mena používateľa.
"To je že administrátor", odpovedá Kaj, a konštatuje že tu si sami viac nepomôžeme. Volá Heikkimu, lebo "to on toto všetko nastavoval"
Telefonuje, no zrazu sa v strede slova zastavuje. Pozerá na telefón, potom do neho povie obligátne "haló", a je mi jasné, že druhá strana zložila, alebo nejakým iným pričinením bol telefonát prerušený. Vzápätí vchádza Heikki, a s úškrnom napodobňuje húkačku sanitky. Samozrejme po cca desiatich sekundách je problém vyriešený. Z dôvodov, ktoré tu nestoja za zmienku je rozhodnuté, že presunieme zdroj z novodoneseného počítača do toho zaspatého, aby sme ho prebudili, a on mohol pokračovať vo svojej doterajšej činnosti. (Ktorú vykonával pred onou nečinnosťou B-))
Heikki kamsi odchádza, a my si s Kajom delíme každý po jednom počítači na vypitvanie. No veru musím sa priznať, nebolo mi všetko jedno, všetko vnútri nahusto, a človek nevie, ako silno môže potiahnuť za nejakú strečkujúcu potvorku. Ale nakoniec sa to zvládnuť dalo. Kým sme začali "zašívanie po transplantácii", stihol dokvitnúť nazad aj Heikki. To už Kaj skladal počítač dokopy, zastrkoval všetky možné konektory na príslušné miesta, a ja som asistenčne držal vo vzduchu samotný zdroj, lebo ho nebolo kam položiť, a osadený v skrinke by zavadzal. No nakoľko skladať je horšie než rozoberať, keď je všetko drobné a ešte k tomu poriadne nahusto, tak nám riekol:
"Jaj, teraz by sa zišlo mať také drobné, čínske ruky".
"Ja som vždy vravel, že by sa nám tu zišla nejaká pekná aziatka, " chopil sa hneď príležitosti Heikki.
"A ja som ako vždy súhlasil" nedal sa zahanbiť Kaj. To som sa už ani nesnažil ukryť to, že mi trhá kútikmi. Kaj na mňa ledabolo ukázal, a potom so zahrane vážnou tvárou povedal:
"No, a dostali sme miesto nej toto..." to som sa už rehotal na celé kolo. Neviem či chcel ten môj rehot stopnúť, ale vzápätí dodal, že to samozrejme nemyslel vážne. Neboj Kaj, tak dobrý herec nie si, bolo to na Tebe zrejmé ;-)
"Tak, ostal nám ešte nejaký voľný koniec?" pýta sa Kaj po chvíli, keď je všetko zapojené.
"Áno, tento" otŕčam smerom k nemu masívny zdroj. To sa zas rehoce Heikki, a potom len nadhodí niečo v zmysle "poďme skúsiť či máme dve kompletné kopy šrotu, alebo funguje aspoň niečo"
Posledný šróbik, posledný "drátek", a ....funguje!
"No, tak to nakoniec funguje aj bez peknej aziatky," hádžem rozpačitý ksicht na Heikkiho. Ten priviera oči tak akurát na metanie bleskov štýlom, aký okrem neho ovláda iba jedna ďalšia osoba,ktorú poznám, a odpovedá:
"Ale s ňou by aspoň bola sranda aj v prípade, žeby to nefungovalo!" a odchádza.
Pre dnešok padla.
