Takéto pomenovanie Tallinnu som už ako decko videl v jednej knihe, kde bolo toho o Tallinne dosť popísané, a aj pozobrazované. No jediné čo som si zapamätal bol tento názov, ktorý sa mi v mysli vynára zakaždým, keď sa v nej vynorí aj meno "Tallinn" v akejkoľvek súvislosti. A tuším už ako decko som si povedla, žeby som nedbal ísť sa tma niekedy pozrieť. To, že sa mi to neskôr podarí hneď dvakrát v priebehu ôsmych dní, som vtedy ešte netušil...
Prvýkrát som sa do Tallinnu dostal takmer omylom. Keď je totiž obyvateľ takmer z ktoréhokoľvek kúta EU vo Fínsku, môže tam zotrvať 3 mesiace bez akýchkoľvek úradníckych cirkusov. No nad túto dĺžku sa už treba registrovať na príslušných úradoch, a potom človek môže vo Fínsku zotrvať do jedného roka. No po zistení, že pokiaľ človek krajinu opustí bez ohľadu na to, na akú dlhú dobu, a spiatočný lístok na trajekt stojí menej, než registračný poplatok, bolo rozhodovanie veľmi jednoduché.
Sám som sa plavil na M/S Nordlandia spoločnosti Eckerö Line. Táto je známa tým, že okrem toho že je najmenšia z tých troch čo sa pravidelne plavia na linke Helsinki - Tallinn a späť (majú iba jednu osobnú loď), tak sú aj najlacnejší (a tým pádom je samozrejme najväčší problém na ňu zohnať lístky). O týždeň neskôr, už vo dvojici, sme vlny Baltiku brázdili M/S Superstar spoločnosti Tallink Silja, ktorá okrem toho že je o hodne novšia, tak má ešte aj jednu zaujímavosť, ktorá bude uvedená neskôr.
Celkom ma miatli vlajky na lodi, pretože hore pri radare (na obrázku), bola Estónska, a vzadu na korme Fínska. A doteraz som bol v tom, že loď sa plaví vždy pod vlajkou nejakého jedného štátu. Kto mi toto vysvetlí, tomu budem veľmi povďačný :-)
Takto sme sa lúčili so Západným terminálom Helsinského prístavu (helsinských prístavov ???).
A tu už je spomínaná zaujímavosť (OK, možno je to pre trajekt vec bežná, ale ja som to zažil prvýkrát zo všetkých mojich plavieb, ktorých zas bolo- pokiaľ rátam spiatočnú plavbu za jednu- toľko žeby sa dali na prstoch jednej ruky zrátať: celostenové okno, ktorým vidno dopredu, v smere plavby
Celú provu lode (Superstar) totiž okupuje kaviareň/bar, ktorá okrem toho že umožňuje výhľad na more, má aj malé pódium s klavírom, a balkón, na ktorom sa sedí viac-menej ako v kine.
A na obzore sa nám už črtajú veže Tallinnu.
Po vylodení sa je veľmi jednoduché nájsť staré mesto, nakoľko prístav je od prvých hradieb vzdialený asi tak desať minút chôdze, a veže vábia človeka smerom k nim.
Potom stačí už len prejsť niektorou z mnohých brán hradbami, a človek sa razom ocitá vo fantasy filme, historickom románe, či priamo v minulosti. Stačí si vybrať :-)
Kostolov a podobných ovežených stavieb je v tallinnskom starom meste neúrekom. Pravdupovediac, ani som sa ich nesnažil spočítať, radšej som ich iba obdivoval :-) Ako napríklad túto...
...na ktorú sa dá aj ísť a potom vypliešťať zvedavé okále do diaľav ležiacich v namodralom opare morskom :-)
Akurát to chce predtým zdolať 257 úzkych strmých (prevažne) kamenných schodov, ktoré sú navyše na väčšine trasy točité.
Hore je miesta akurát tak dosť na to, aby sa dalo pozerať a fotiť pripľasknutý na zábradlie, najmä keď si minimálne tretina ľudí uzmyslí, že tá šípka znázorňujúca smer obhliadky tam je len preto, že niekto chce zamotať hlavu turistom z jednostranného obchádzania.
Toť staré mesto tallinnské:
A potom sa stalo čosi, čo nás hodne dosť prekvapilo. Uplávala nám loď!
Našťastie bola taká šikovná, že stihla priplávať včas na to, aby sme sa na ňu stihli opäť nalodiť. Ináč by sme museli ísť pešo... Snáď by cestou na zorientovanie sa pomohli nejaké šípky, že kam ďalej
Po strmých uličkách a úzkymi bránami...
...hore k druhým z hradieb
S výhľadom na okolité strechy
...na nádvorie, ako vystrihnuté z historického filmu/románu.
Tie isté hradby z iného uhla pohľadu, o týždeň neskôr ;-)
A priamo za nimi stojí toto.
Človek má pocit, že jedným krokom preskočil štyristo rokov.
Slohy, štýly, a obdobia sa tu miešajú do jedného veľkého kotla dojmov. Tak napríklad taký park, čo býval panovníckou záhradou:
A pohľad do uličky iba pár metrov odtiaľ.
Žeby v tomto dome kedysi býval čižmár? Ktohovie...
A sme znova dole v centre mesta, ktoré sa skladá takmer výlučne z uličiek podobných tejto:
Námestie, ktoré vyzerá byť najhlavnejšie zo všetkých
A to asi aj preto, že na ňom stojí stará mestská radnica...
... s pekným stĺporadím.
Na námestie dohliadajú priamo z radnice hneď dva draky
A neďaleko stojí jedna z údajne najstarších lekární minimálne v Európe, ak nie na svete vôbec :-)
Olde Hansa je stredoveká reštaurácia a stredoveký obchod v jednej stredovekej budove
V obchode, s hlinenými miskami, historizujúcim oblečením, tepanými svietnikmi, a podobným tovarom ako vystrihnutým z čias dávno minulých, predávajú stredoveko odeté predavačky
Žeby duch Tallinnu?
Zistil som, že minimálne tu majú leto po celý rok.
Keď tu zrazu niekto na mňa zamával, usmial sa, a s ľahkým pokynutím hlavy si zložil okuliare na pozdrav:
Tak sa pýtam na cestu ďalej, a dostávam odpoveď, že najprv si mám zistiť, či vôbec nejakú stíham. Preto letmý pohľad na hodin(k)y
a už sme pri vonkajších hradbách mesta z ich vnútornej strany.
Okolo hradieb sa prepletajú takéto uličky:
Ale to už je čas zamieriť späť do prístavu. Na cestu vyprevádza potulný bard.
A tak sme zase raz vyplávali smerom na sever.
P.S. Kto by chcel vedieť viac o tom, ako sa dá sedieť v Tallinne za stolom, či ako to vyzerá na palube M/S Superstar zvonka, môže sa pozrieť na https://picasaweb.google.com/Piepor/StredovekyTallinn#
