Celé to začalo piatok onoho týždňa, čo som započal svoju fínsku misiu. Celkom nenápadne. Skrátka večer nenabehol internet. Otvorím prehliadač, a ... nič. Stránka sa nedá vyhľadať. Nevadí, veď na nejaké tie výpadky pripojenia som zvyknutý - chlácholím sám seba. Asi o dve hodiny sa ma spolubývajúci pýta, že či mi ide internet, lebo jemu nejde. No, vitaj v klube kamarát, vravím si v duchu.
V sobotu som sa o pripojenie pokúsil zas. Nabehlo - a síce domovská stránka providera. Vraj sa mám registrovať, akožto nový používateľ. Eeehh... Nechce sa mi lúskať kopu textu, tak idem von. V takmer nerozhodnom boji s vlastnou lenivosťou podlieham aj neskôr večer, a na internetovú ofenzívu sa dôkladne psychicky pripravujem s prísľubom nasledujúceho dňa. Tak som sa v nedeľu odhodlal. Stránka je jednoduchá, no inštrukcie sú písané v duchu "čo nevieš, to si vymysli". A že tam je toho dosť ponechané na fantázii užívateľa. Napríklad chcú po človeku prihlasovacie meno a heslo, ale to je všetko. Žiadny bližší popis rozsahu, zloženia, alebo podobných pomôcok. Skrátka mi to len hlási, že im to nevyhovuje. Už asi po piaty krát mením vstupné údaje, a...hurá, zožralo to! Krátka informácia o tom, že pripojenie bude spojazdnené DO troch dní, a budem o tom vyrozumený SMS-kou. Predbežne OK.
O tri dni neskôr, po hodinách márneho čakania na SMS-ku a niekoľkých desiatkach pokusu "čo ak to už náhodou funguje" vchádzam do obchodu spoločnosti Sonera, ktorá mi to pripojenie poskytuje (resp. momentálne neposkytuje ;-). Pozdrav, krátky popis situácie predavačovi, a už mi je adresovaná vetička "toto nie je v mojej kompetencii, zavolajte si na zákaznícku linku". Chvíľku som ostal v nemom úžase neschopný akejkoľvek reakcie, no z toho stavu ma dotyčný predavač veľmi rýchlo prebral tým, keď mi podstrčil ich predajňovú pevnú linku s tým, že nech teda volám. Díky chlape, aspoň niečo...
Volám. Preklikanie sa cez X automatických odkazov typu "pre pokračovanie v švédštine stlačte číslo 2", a už mám "prideleného" operátora. Krátko mu popisujem situáciu. A on po mne chce tie kadejaké čísla, čo som zadal do systému pri registrácii. Tie, čo som asi sedem krát menil. Hrklo vo mne. V blahom očakávaní perfektných služieb som si ich nezapísal. Pamätám si síce všetky varianty, ale predsa nemôžem operátorovi povedať "skúste X, a ak nebude fungovať, tak Y". Rýchlo mu vravím, že ich nemám pri sebe, a že sa ozvem neskôr. Skladám telefón, a pýtam sa predavača, či je tá zákaznícka linka bezplatná. Že nie, bežný tarif. Sklápam uši, utekám "domov".
Príchod do bytu, logické odvodenie si, ktoré čísla som tam zadal ako posledné, a volám. "For continue in english press five...". Stláčam. Zvoní. Zdvíhajú. Na druhej strane tetuška, po fínsky na mňa. Tak ja na ňu anglicky, že čo sa deje. A ona na mňa, že ona anglicky nehovorí (čudujem sa vlastným ušiam, lebo mi to vraví anglicky...), ale že ma prepojí. Cvakne to. Tak ako keď prepoja hovor. Chvíľka ticha, a potom sa to ozýva. Hudba. Voľajaká serenáda pre klasickú gitaru. Ehm, no dobre... minúta. Nič. Dve. Nič. Päť... stále nič. Ba hej, aspoň niečo - jednu skladbu dohrali, a začala druhá. Po dvanástich minútach to vzdávam. Snažím sa nahovoriť si, že to neboli vyhodené peniaze za telefonát, že to bolo ako keby vstupenka na koncert....
Druhý deň si po rozpovedaní tohoto zážitku vysluhujem sústrastné pohľady kolegov, a čo starší a skúsenejší, pridáva aj nejakú radu. Ten mladší aspoň podobný príbeh. No podľa skúseností domácich, mám pri voľbe jazyka zvoliť švédštinu. Ono všetky verejné služby sú vo fínsku povinne dvojjazyčné (tak ako celé Snehliki), a vraj "každý kto vie švédsky, vie aj dobre anglicky, a aj tak im tam takmer nikto nevolá...". Tento trumf hádžem do talónu, s úmyslom vytiahnuť ho, ak mi to ani dnes nevyjde. Volám. No už po "stlačení čísla 5" sa mi ozývajú v angline. Fajn. teta si pýta moje meno, adresu, nejaké tie povinné drobnosti. Potom mi oznamuje, že do troch hodín bude internet fungovať. Jejoo, bolo by fajn,to kurát prídem zo školy...
Návrat do bytu, a už od dverí počujem telefonát. Spolubývajúci volá na zákaznícku linku... ;-) Zapínam PC. Klikám na internet... a... vydávam zo seba divý, neartikulovaný zvuk, sprevádzaný aj nejakou drobnejšou psychomotorickou činnosťou. Tuším to volajú aj spontánne silné tešenie sa. No to nie je podstatné. Som v sieti. Tej najväčšej. Chytený, sťa taká rybička.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára